NATASJA ASTRID REENBERG

Charakteristika: Natasja je v celku priateľská a spoločenská. Miluje spoločnosť. Je citová a okázalá, dokáže premeniť každú prácu v zábavu. Nachádza v živote veľa vzrušenia a dokáže svoje zážitky zaujímavo a pestro rozprávať. Je vždy ústretová a optimistická. Od najútlejšieho detstva je zvedavá a veselá, dokáže sa hrať so všetkým, čo je pri ruke, zbožnuje prítomnosť ostatných. Jej charisma a prekypujúca osobnosť k nej neustále priťahuje ľudí. Zatiaľ čo ostatný iba hovoria, Astrid rozpráva príbehy. Najľahší spôsob ako ju objaviť je zistiť, kto v ktorejkoľvek skupinke ľudí rozpráva najčastejšie a najhlasnejšie. Túži byť stredom pozornosti a vďaka svojmu rétorickému talentu je dušou spoločnosti. Dobre si pamätá farby, na rozdiel od mien a iných faktov. Je pre ňu prirodzený fyzický kontakt s ostatnými, dotyky, objatia, pohladenie. Má vrodený zmysel pre dramatickosť a môže byť vynikajúcim hercom. Má naivnú povahu a i v dospelosti si zachováva detskú prostotu. Je citová, bezprostredná a otvorená, prekypuje optimizmom a nadšením takmer nad všetkým. Odjakživa chce všetko vedieť a tajomstvo u nej vyvoláva šialenstvo. Bez váhania dokáže ponúknuť svoju pomoc, nedomýšľa však dôsledky svojej ochoty. Je tvorkyňou a neustále produkuje nové vzrušujúce nápady. Priťahuje a inšpiruje ostatných svojou energiou a nadšením. Dokáže začať hovor s každým, kto je po ruke a hneď sa stane vašim priateľom. Väcšinou nič nedotiahne do konca a nedokáže pochopiť, že by mala nejaké zásadné povahové vady. Príliš hovorí, je rozvláčna a často preháňa. Je málo vnímavá k ostatným, prehnane sa zaoberá sama sebou, je egocentrická. Nevie počúvať. Pretože nevie počúvať a nemá záujem, nepamätá si presne mená. Ako priateľka je nestála a zábudlivá, pretože priateľov má príliš mnoho. Skáče ľuďom do reči a často odpovedá za ostatných.

Historie: Švédska kráľovná, titul mladej ženy, ktorá len nedávno oslávila svoje 19. narodeniny. Ako je možné, že je takto mladé dievča panovníčkou? Skrýva sa za tým dlhý a smutný príbeh kráľovskej rodiny.

Počas dlhej zimnej noci, sa do švédskej kráľovskej rodiny narodilo krásne hnedovlasé dievčatko, ktorému jej matka dala meno Natasja, po svojej starej matke. Jej pôrod bol však komplikovaný. Kráľovnú sa lekárom našťastie podarilo zachrániť, no bolo jasné, že ich dáma už nebude môcť mať ďalšie deti. Jej veličenstvo vyrastalo v provincii, kde neboli najlepšie podmienky pre život a bolo zázrakom, že vôbec jedno dieťa mat mohla. Kráľovná Annalisa preto svoju dcéru považovala za dar od boha a neskutočne ju ľúbila. Dopriala jej všetko, trávila s ňou čas a svoju lásku jej vždy dávalo najavo. Na druhú stranu, kráľ Stefan nebol dcérou vôbec nadšený. Hoci Švédsko bolo už v tom čase parlamentnou monarchiou a kráľovská rodina mala minimum povinností, želal si mužského potomka. 

Prestal sa zaujímať o svoju manželku a ich spoločnú dcéru. Viac ho začali priťahovať mladé dievčatá, ktoré mu boli schopné dať chlapca. Jeho túžba vychovať muža - dediča bola natoľko silná, že si do zámku prisťahoval až 5 žien a dúfal, že jedna z nich mu porodí syna. 

Natasja medzitým rástla do krásy. Bola ku všetkým láskavá a najviac času trávila s matkou, keďže nedokázala svojmu otcovi odpustiť jeho čin. S kráľovými milenkami sa stretávala len na báloch a snažila sa ich prítomnosť ignorovať. Nedokázala však ignorovať ich deti. Svojich štyroch nevlastných súrodencov si zamilovala rovnako ako kráľovná Annalisa. Mala tri mladšie sestry - Cristine, Anniku a Barbaru a mladšieho brata - Alexeia. 

Krátko na to ako princ Alexei dovŕšil 15 rokov, ho kráľ chcel ustanoviť dedičom koruny namiesto korunnej princezny Natasje. S tým sa nemohla zmieriť kráľovná, ktorá napriek svojej láskavej povahe považovala manželove milenky za zmije, ktoré rozbúrali ich rodinu. Predtým, než by kráľ stihol vziať princezne možnosť byť budúcou kráľovnou, ho otrávila. Deň potom čo ho našli mŕtveho sa kráľovná Annalisa priznala dcére k svojmu skutku, požiadala ju aby nastolila v zámku poriadok a našla si lepšieho manžela. Na ďalší deň Švédskom otriasla správa, že Jej veličenstvo spáchalo samovraždu. Vraj kvôli tomu, že nezniesla stratu manžela, ktorého niekto zavraždil. Jedine Natasja vedela celú pravdu a nikomu ju nikdy neprezradila. 

Hneď ako nastúpila na trón, požiadala alebo skôr prikázala dvom milenkám jej otca aby opustili zámok. Ostatným trom dovolila z ľútosti ostať v zámku, keďže mali malé deti a jedna z nich bola dokonca tehotná. Museli prisľúbiť, že ju budú poslúchať a rešpektovať svoju novú kráľovnú. Po týchto udalostiach sa Natasja stala reprezentatívnou a bezchybnou panovníčkou, ktorú všetci očakávali.